Sacharidy

Sacharid alebo glycid (v staršom názvosloví uhľohydrát, uhľovodan, karbohydrát, ľudovo cukor) je spoločný názov pre skupinu opticky aktívnych polyhydroxyderivátov karbonylových zlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch a vírusoch (niektoré však boli pripravené aj synteticky). Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.

Funkcie sacharidov : 
Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukóza)
 Štruktúrna (stavebná) funkcia (hlavne celulóza a chitín)
 Zásobná funkcia (v rastlinách škrob, v hubách a živočíchoch glykogén)
 Súčasť enzýmov, hormónov a nukleových kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)
 Súčasť biologických membrán (glykoproteíny a glykolipidy)

Štruktúra:
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P), dusík (N) alebo síru (S).Starší názov uhľohydráty alebo uhľovodany vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a vody, t. j. Cn(H2O)n. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody.

Hlavné rozdelenie:
Monosacharidy
Oligosacharidy
Polysacharidy

Rozdelenie monosacharidov:
 Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, a heptózy. atď. Podľa výskytu ketónovej alebo aldehydovej funkčnej skupiny delíme monosacharidy na ketózy a aldózy.

Rozdelenie oligosacharidov:
 Podľa počtu monosacharidových jednotiek v reťazci ich delíme na disacharidy (2 jednotky),
trisacharidy (3 jednotky), atď.

Podľa výskytu voľnej poloacetálovej skupiny v molekule ich delíme na:
 redukujúce – majú voľný poloacetál a môžu oxidovať
 neredukujúce – nemajú voľný poloacetál a nemôžu oxidovať

Rozdelenie polysacharidov:
Polysacharidy môžeme rozdeliť podľa výskytu na:
 rastlinné
 živočíšne

Monosacharidy:

 sú jednoduché sacharidy, predstavujú základné sacharidové jednotky. Ich spájaním vznikajú zreťazené molekuly oligosacharidov a polysacharidov. Sú to bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenom etanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Je pre ne charakteristická viac či menej sladká chuť.

Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketóny alebo polyhydroxyaldehydy, nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú ketónovú alebo aldehydovú funkčnú skupinu a hydroxylovú funkčnú skupinu.
Aldózy a ketózy s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule majú rovnaké molekulové vzorce, preto sa využívajú pri zapisovaní ich štruktúrne vzorce. Najvýznamnejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule sú glukóza a fruktóza.

Oligosacharidy:
 majú reťazcové molekuly zložené z malého počtu monosacharidových jednotiek, väčšinou 2 až 10. Často sa používa samostatný názov pre pre oligosacharidy zložené z dvoch alebo troch monosacharidových jednotiek, ktoré sa nazývajú disacharidy a trisacharidy. Monosacharidové jednotky sa spájajú glykozidovou väzbou.
Medzi najznámejšie oligosacharidy patria:
disacharidy
sacharóza – repný cukor (glukóza + fruktóza)
laktóza – mliečny cukor (galaktóza + glukóza)

maltóza – melasový alebo sladový cukor (glukóza + glukóza)
trisacharidy
rafinóza – súčasť repného cukru (galaktóza+fruktóza+glukóza)
oligosacharidy
inulíny – 2 až 140 fruktózových jednotiek


Polysacharidy:
  majú reťazcové molekuly zložené z veľkého počtu monosacharidových jednotiek (molekúl). Stavebnou jednotkou polysacharidov býva často glukóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. V kyslom prostredí alebo pôsobením enzýmov sa štiepia na oligosacharidy alebo až na monosacharidy.

Medzi najznámejšie polysacharidy patria:
polysacharidy rastlinného pôvodu
celulóza – základná štruktúrna látka rastlín
škrob – základná zásobná látka rastlín
inulín
pektíny
kyselina algínová
polysacharidy živočíšneho pôvodu
glykogén – základná zásobná látka živočíchov, húb a baktérií
chitín – základná štruktúrna látka hmyzu, kôrovcov a húb
kyselina hyalurónová
heparín – zabraňuje zrážaniu krvi